Skúšobný poriadok SD (stránka 2)

V prípade, že sa vyskytnú prekážky, nejasnosti, no najmä nedostatok zveri, rozhodcovia sú oprávnení prideliť psom náhradnú prácu, t. j. nechať psov hľadať v inom vhodnejšom priestore.
Pes uvoľnený z remeňa sa má na daný rozkaz pustiť s chuťou do hľadania, snažiť sa čo najrýchlejšie naraziť na zver, vnikať do krytín, krovia a húštin, hľadať rýchlo, cieľavedome, sústavne do hĺbky i šírky.
Pes má prejavovať záujem predovšetkým o stopy diviačej zveri a len potom o škodlivú zver a zajace.
V revíri so zajačou zverou si má pes veľmi dôsledne preveriť celý priestor, prehľadať rýchlo a dôkladne každú húštinku a krytinu, aby čím skôr narazil na zajačiu stopu, ktorá by ho priviedla k ležovisku. Diviaka, so zreteľom na jeho intenzívny pach, má hľadať durič veľkorysejšie, a nezabávať sa s riešením iných stôp, častejšie si overovať stanovištia diviakov v závane vetra (s vysokým nosom), aby sa po ich navetrení pobral k nim najkratšou cestou. Rozhodcovia musia pozorne sledovať intenzitu, rýchlosť a cieľavedomosť hľadania duriča, ktorý má tieto vlastnosti preukázať vo veľkom priestore.
Ak sa skúšky duričov konajú v revíri s diviačou zverou, má pes prejavovať sústavný záujem o nájdenie práve tejto zveri. Z celkovej jeho činnosti má byť zrejmá cieľavedomosť, ktorá sa prejavuje aj tým, že sa nerozptyľuje hľadaním zajacov alebo ostatnej raticovej zveri, ktorú duriť nesmie.
Chyby: Pes sa neriadi smerom priehonu. Neprejavuje záujem o stopy zveri alebo samotnú zver, nehľadá zver čuchom ale zrakom a sluchom, spolieha sa na to, že niektorý iný pes zver nájde a k tomu sa potom pri durení pridá. Drží sa stále v blízkosti vodiča, zdržiava sa dlho v miestach, kde sa zver pásla a nehľadá jej východziu stopu, prípadne sa zdržiava v miestach, ktoré nie sú typické ako stanovištia diviačej zveri (holé pastviny, pieskoviská, cesty ap.). Hľadá len v ľahko prístupných miestach a nesnaží sa vniknúť do húštin, prípadne sa vyhýba miestam, kde sa dokázateľne nachádza zver.
2.3. Durenie
Durenie spočíva v napadnutí teplej stopy zveri a v jej spoľahlivom a hlasitom sledovaní. Je jednou z najdôležitejších disciplín, pri ktorej má durič preukázať svoje kvality a poľovnú upotrebiteľnosť.
Ak je pes na studenej stope, má ju sledovať ticho, po teplej stope má však sústavne hlásiť. Keď sa pes po zídení zo stopy odmlčí, dá sa podľa dĺžky týchto pomĺk posúdiť schopnosť držania stopy a majstrovstvo v riešení rozličných rébusov, ktoré mu unikajúca zver predkladá, no v neposlednej miere i kvalita čuchu.
Nepovažuje sa za chybu, ak pes z teplej stopy na krátko zíde, ale hneď sa opraví a pôvodnú stopu ďalej vytrvalo sleduje. Rozhodcovia si musia všímať, akú zver pes pri durení uprednostňuje. Ak pôjde o uprednostňovanie diviaka pred líškou a zajacom, budú to hodnotiť kladne, ak pes stopu diviaka opustí a prejde z nej na čerstvé zajačie alebo líščie stopy, budú to hodnotiť záporne. Záporne budú hodnotiť najmä uprednostňovanie srnčej alebo inej raticovej zveri pred diviakom, prípadne ak sa bude pes zameriavať len na jej preháňanie.
Zdvihnutie a krátke podurenie srnčej zveri, ktoré netrvá viac ako 5 minút, neznižuje známku z durenia za predpokladu, že v uvedenom úseku sa iná zver nenachádza a že sa dá od nej do uvedeného času signálom odvolať. Dlhšie durenie srnčej zveri má za následok zníženie známky z durenia o 2 stupne. Uprednostňovanie srnčej zveri a neuposlúchnutie privolávacieho signálu pri jej durení do 30 minút, má za následok ohodnotenie výkonu psa známkou 0.
Pes by pri durení, ak sleduje stopu zdravej diviačej zveri, nemal opúšťať priehon, resp. mal by sa po krátkom predurení vrátiť späť do priehonu. Nie je žiadúce, aby pes duril zver mimo priehonu, zohľadniť to možno len vtedy, ak stavia zver.
V priebehu skúšok sledujú rozhodcovia i dĺžku durenia. Pes musí pri durení zveri preukázať patričnú výdrž. Nestačí, ak zdvihnutú zver chvíľu hlási a hneď sa z jej stopy vracia. Pri diviakovi má zotrvať a hlasito ho obrechávať, nežiada sa však, aby na neho bezhlavo útočil. Pri durení zajacov a líšok sledujú rozhodcovia sústavnosť durenia, aby pes, ak je to možné, dokázal so zajacom alebo líškou urobiť obrátku a neprechádzal z jednej zajačej alebo líščej stopy na druhú.
Celkove sa žiada rýchle hľadanie, ale pomalšie, vytrvalé durenie. Rýchlosť durenia zodpovedá kvalite čuchu psa a majstrovstvu v držaní stopy.
2.4. Hlasitosť na stope
Hlasitosť na teplej stope možno skúšať len na prirodzenej stope zveri. Zvlášť treba dbať, aby bol pes hlasitý na teplej stope pred ním unikajúcej zveri.
Hlas duriča má byť výrazný, zvučný, odlišný pri durení zajaca a líšky od durenia diviaka. Vodič má na požiadanie rozhodcu podľa hlasu svojho psa určiť, akú zver pes durí. Zohľadňuje sa to pri hodnotení vodiča.